Práca logopéda v CPP Zvolen
- Diagnostické vyšetrenie narušenej komunikačnej schopnosti (ďalej len NKS)
- Diagnostické vyšetrenie detí s Vývinovými poruchami učenia
- Vykonávanie logopedických depistáží v MŠ
- Vykonávanie skríningu fonematického uvedomovania v 1.roč. ZŠ
- Individuálna reedukácia s deťmi s NKS
- Skupinová reedukácia s deťmi pomocou programov:
- Tréning fonematického uvedomovania podľa Elkonina
- Stimulačný program Ovečky – zameraný na rozvoj slovnej zásoby, pozornosti, fonematické uvedomovanie
- KUPOZ – program pre deti s ADD a ADHD, pre deti s pomalším psychomotorickým tempom, neurotickými ťažkosťami a poruchami učenia
- KUPREV - Jeho cieľom je uľahčiť deťom vstup do spoločenského života, rozvíjať rečové schopnosti, získať informačnú a sociálnu orientáciu, vymedziť vlastnú osobnosť či zažiť bezproblémový štart povinnej školskej dochádzky.
- Terapia biofeedback
- Poradenská činnosť pre rodičov, špeciálnych pedagógov, učiteľov
- Vzdelávacia činnosť – prednášky, školenie metodiky stimulačného programu Ovečky, Zabezpečenie a vykonávanie logopedickej osvety zameranej na rodičov i širšiu verejnosť, učiteľov, odborných zamestnancov
Individuálna reedukácia pre deti s NKS je zameraná na rozvíjanie:
- Rozvíjanie sluchového vnímania a fonematickej diferenciácie (schopnosť rozlišovať hlásky)
- Rozvíjanie motoriky artikulačných orgánov a jemnej motoriky
- Korekcia dyslálie – vyvodenie, fixácia, automatizácia hlások
- Rozvíjanie aktívnej a pasívnej slovnej zásoby
- Predchádzanie vzniku chýb a porúch reči vytváraním podmienok správnej výchovy reči
- Prekonávanie a odstraňovanie prekážok správneho vývinu reči
- Predchádzanie zhoršeniu chýb a porúch rečí, ktoré už vznikli
- Pozvíjanie pamäťových schopnost
Kedy potrebuje Vaše dieťa logopéda?
Tak ako sa dieťa vyvíja, rastie, rozvíja sa aj jeho reč, správna výslovnosť. Vo veku 4 rokov by malo dieťa rozprávať tak zrozumiteľne, aby mu rozumeli aj cudzí ľudia. Nemusí však všetky hlásky vyslovovať úplne správne. Keďže každé dieťa je považované za individualitu, aj reč sa vyvíja individuálne. Ak rodičia majú pocit, že reč svojej ratolesti sa nerozvíja správne, prípadne ak na to upozornia učitelia v materskej škole či detský lekár, odporúča sa poradiť sa s logopédom.
Tri zásady, ktoré by mali rodičia rešpektovať a podľa možnosti dodržiavať
Ak chceme s dieťaťom komunikovať tak, aby sa rozvinul jeho komunikačný potenciál, mali by sme mať na pamäti tieto tri zásady:
1. POZORUJ
– pozorujte potreby, myšlienky, túžby dieťaťa a to, čo chce dieťa povedať
2. POČKAJ
– myslite na to, že dieťa potrebuje na niektoré veci (napríklad na odpoveď na vašu otázku, alebo na to, aby doplnilo slovo v obľúbenej básničke alebo pesničke) oveľa viac času ako dospelý človek – doprajte im preto v rámci komunikácie dostatok času
3. POČÚVAJ
– venujte deťom celú pozornosť, nepredvídajte čo nám chcú povedať, neskáčte im do reči, pozerajte sa svojmu dieťaťu pri komunikácii do očí.
Vývin reči do veku 1 roka
Deti zvyčajne začínajú rozprávať okolo 1 roka, no u každého dieťaťa je to individuálne. Niektoré úplne zdravé deti nevyslovia rozoznateľné slovo až do veku 18 mesiacov, zatiaľ čo iné začnú komunikovať so slovami podobnými slabikám už vo veku 7 mesiacov.
Vývinové štádia reči:
- Obdobie pragmatizácie (novorodeniatko - 1. rok):
- Obdobie sémantizácie (prvý - druhý rok): jeden rok: ...
- Obdobie lexémizácie (druhý - tretí rok): 2 - 2,5 roka: ...
- Obdobie gramatizácie (tretí - štvrtý rok):
Bľabotanie - 6-8 týždňov - Okrem plaču je bľabotanie prvým experimentom so zvukom. Podstatou bľabotanie je nácvik samostatných zvukov.
Hrkútanie- okolo 16.týždňa - bábätká začínajú vnímať zážitky a hrkútanie je odpoveď na ne - začínajú sa smiať, chichotať ako odpoveď na nové zážitky, prejavujú radosť.
Džavotanie - 6-9 mesiacov - používanie zväčša iterácia /duplicita/slabík ako „bababa“, ktoré sa opakujú znova a znova bez akéhokoľvek konkrétneho významu a možno ich v porovnaní s hrkútaním rozdeliť na zvuky reči.
Rozumenie slovu „NIE” - 6-11 mesiacov - Dieťa už rozumie slovu „nie“ a dokáže (+/-) poslúchnuť a prestane robiť to, čo práve robí.
Prvé slovo - Približne 1 rok- Slovo už má obsah a význam, označuje danú osobu, predmet a nie je náhodne spojením slabík.
Tvorba slov ešte nie je dokonalá – Perné spoluhlásky vytvorené pomocou pier, ako napríklad „m“, „b“ alebo „p“, sa tvoria ľahšie, takže dieťa povie najskôr „ma-ma“, „pa-pa“ ako „o-ci“, pretože zvuk vznikajúci podnebím je náročnejšia úloha.
Priemerný vývin reči vo veku 1-2 rokov.
Vo veku 18 mesiacov už pravdepodobne dieťa:
- rozpoznáva mená ľudí, predmetov a častí tela, ktoré ste ho predtým naučili;
- je schopné poslúchnuť jednoduché príkazy sprevádzané gestami;
- a vyslovuje približne 10-20 slov.
Vo veku 24 mesiacov už pravdepodobne dieťa:
- používa aj jednoduché výrazy; dvojslovné vety – „Havo tam“, „Mama papa“
- kladie jedno alebo dvojslovné otázky, ako napríklad „ideme tata?“;
- poslúchne jednoduchým príkazom a otázkam;
- a vyslovuje približne 50 a viac slov.
Znaky oneskoreného vývinu reči:
Oneskorený vývin reči znamená, že dieťa nedosahuje vekový priemer z hľadiska schopnosti rozprávať. Ak dieťa nedosiahne určitý míľnik v spomínanom časovom horizonte, netreba z danej situácie vyvodiť radikálne závery, určite sa však oplatí vyhľadať odborníka a vyžiadať si jeho názor, pričom treba klásť dôraz aj na rozvoj komunikačných zručností vášho dieťaťa aj doma.
Približne do 3,5 roku dieťaťa môže ísť o oneskorený vývin reči, kedy dieťa napreduje správne v porozumení reči bez prítomnosti pomocných posunkov, ale rečová produkcia je na úrovni cca 10 slov. Po tomto období je vývin reči a jeho oneskorenie považovaný za patologický. Pri závažnejšom rečovom probléme už nehovoríme o oneskorení, ale o narušenom vývine reči (vývinová jazyková porucha).
Ak spozorujete u svojho dieťaťa niektorý z nasledujúcich príznakov, oplatí sa navštíviť pediatra:
- Vo veku 12 mesiacov vydáva len niekoľko hlasov;
- Vo veku 15 mesiacov nevyslovuje jednoduché slabiky ako „ma-ma“ alebo „pa-pa“.
- Vo veku 18 mesiacov nerozumie slovu „nie“.
Oneskorený vývin reči sa v niektorých prípadoch objavuje len v menšej miere a dá sa vyriešiť aj pomocou domácej práce a rečovej stimulácie zo strany rodičov. V ostatných prípadoch môže dieťaťu prospieť „práca“ s logopédom.
Čo môže stáť v pozadí oneskoreného vývinu reči?
Osvojenie si reči často sťažuje strata sluchu alebo iné problémy so sluchom, ktoré sa môžu vyvinúť nielen pri narodení, ale aj v dojčenskom a ranom detstve – napr. časté zápaly stredného ucha, laryngitídy...
Porucha autistického spektra môže taktiež spôsobiť oneskorenie vo vývoji v sociálnej alebo rečovej oblasti. Každopádne sa porozprávať so svojím pediatrom, ak vaše dieťa do 9 mesiacov nereaguje na svoje meno alebo s vami neudržiava očný kontakt, ak s ním hovoríte!