Adaptácia žiakov na školách

Začiatok prvého školského roka - na základnej alebo strednej škole - je charakteristický vysokými nárokmi na žiaka / študenta, na jeho schopnosti, vedomosti, zručnosti. Ponúkame školám, a teda aj žiakom a študentom, podporu a pomoc v tejto náročnej životnej situácii.

Adaptácia - prirodzená schopnosť človeka, proces prispôsobovania sa organizmu zmeneným vonkajším aj vnútorným podmienkam, je ovplyvnený vonkajšími faktormi aj genetickou výbavou jedinca. Proces adaptácie sprevádza človeka po celý život. Adaptáciu žiaka v základnej škole môžeme považovať za jednu z najdôležitejších etáp socializácie jedinca. Žiak vstupuje do inej sociálnej skupiny a vyrovnáva sa s odlúčením od vzťahovej osoby. Preto sa kladie doraz na psychickú zrelosť dieťaťa pri vstupe do školy. Adaptácia študenta v strednej škole je ďalšou veľmi dôležitou etapou socializácie človeka.

Nástup žiaka / študenta na nový stupeň školy radíme ku záťažovým situáciám. Záťažovou situáciou rozumieme situáciu, ktorú charakterizuje disproporcia medzi požiadavkami (nárokmi) danej situácie a kapacitnými možnosťami (schopnosťami) človeka, potrebnými na požiadaviek. Kvalitu a kvantitu prežívaného nesúladu vyjadrujú stupne psychickej záťaže. Adaptáciu na podmienky novej školy označujeme ako zvýšenú záťaž. Ide o také situácie, s ktorými sa žiak/študent stretáva po prvýkrát,  ktoré kladú zvýšené nároky na jeho úsilie a výkon. V týchto situáciách si nevystačí s bežnými spôsobmi riešenia, konania a reagovania. Je potrebné vyburcovať psychické sily a nájsť nové spôsoby riešenia nových situácií, a to tak, aby sa opätovne uviedli vonkajšie podmienky do pôvodného stavu.

Nástup do prvej triedy na základnú školu neznamená, že dieťa sa zrazu prestane hrať, odloží hračky do police, začne čítať encyklopédie a počítať matematické zadania. Je to obdobie plné zmien, v ktorom sa prirodzene vyskytujú aj adaptačné problémy. Realizovanie preventívnych činností dáva akcent najmä na rozvoj potrebných zručností a schopností ešte u budúceho školáka. Na začiatku školskej dochádzky dieťa opúšťa známe stereotypy správania a vzťahov voči ostatným, osvojuje si nové normy, je konfrontované s novými požiadavkami od rodičov aj učiteľov. Obdobie adaptácie má individuálny charakter, determinuje ho najmä úroveň predchádzajúceho rozvoja dieťaťa. Dôkazom úspešnej adaptácie dieťaťa je adekvátny výkon vo vzdelávacej oblasti a zároveň emocionálna pohoda dieťaťa (teda či sa malý žiak teší zo školského vzdelávania, z domácich úloh, z učenia, či dosahuje primerane stanovené nároky, či sa jeho vnútorný stav  postupne stabilizuje smerom k emocionálnej pohode a stráca sa napätie a úzkosť zo školského prostredia). Podobné procesy zažíva študent po príchode na strednú školu, hoci v inej pozícii, už nie je malé dieťa, ale ešte nie je dospelý človek. Obdobie adolescencie je náročné obdobie plné zmien, fyzických, psychických, sociálnych, s ktorými sa musí mladý človek vyrovnať.

V pedagogickej praxi sa adaptačným ťažkostiam venuje pozornosť až v prípade výskytu problémov. Preto je v záujme podpory úspešnej adaptácie žiaka/študenta potrebné akcentovať možnosti prevencie ťažkostí v danom vývinovom období. S týmto zámerom sme pripravili programy adaptácie na podporu a pomoc žiakom na ZŠ i študentom na SŠ.

Životné zmeny vyžadujú využitie adaptačných mechanizmov. Adaptačnú kapacitu jedinca, jeho schopnosť prispôsobiť sa zmenám, vyjadrujú formy vyrovnávania sa so záťažou. Rozlišujeme medzi adaptáciou (adaptácia - vyrovnávanie sa s bežnou a zvýšenou záťažou s využitím vlastných zdrojov, síl a vzorcov správania sa v záťažových situáciách) a medzi copingom (coping - vyšší stupeň adaptácie, zvládanie hraničných a extrémnych záťažových situácií).

Literatúra popisuje takéto stratégie zvládania záťažových situácií: stratégie zamerané na riešenie problému (snaha jedinca vyvinúť vlastnú aktivitu na riešenie problému a jeho odstránenie, najmä v pracovnej oblasti) a stratégie zamerané na vyrovnávanie sa s emocionálnym stavom (zameranie na reguláciu emočného stavu v súvislosti so záťažovou situáciou, najmä v spoločenskom prostredí).

Stratégie zvládania záťažových situácií podľa  zamerania môžno rozdeliť na stratégie zamerané na cieľ predstavujú úsilie zmeniť (ovládnuť) faktory prostredia, ktoré sú vnímané ako stresujúce, alebo snahu zvládnuť či regulovať vlastné nepríjemné emócie vznikajúce                   v súvislosti so stresovou epizódou, stratégie zamerané na proces reprezentujú tendencie stretnúť sa so stresorom alebo sa mu vyhnúť.

Pripravenosť a predpoklady žiaka/študenta pre úspešnú adaptáciu sú individuálne. Adaptácia na nové prostredie znamená pre žiaka/študenta stretávať, prekonávať a prispôsobovať sa najrôznejším prekážkam, ktoré stoja v ceste uspokojovania jeho kognitívnych, sociálnych a výkonových potrieb. Rozlišujeme tri  fázy adaptácie:

  • fáza všeobecnej orientácie  (trvá jeden až tri týždne, ak trvá dlhšie je potrebné venovať problému pozornosť), rozumieme tým pripravenosť a predpoklady zvládnuť zmeny vonkajšieho prostredia (adaptabilita), je to etapa základnej orientácie v priestore, v prostredí a medzi ľuďmi, patrí sem: základná informácia o novom prostredí, organizácii života, normách, požiadavkách, konfrontácia predstáv a skutočnosti.
  • fáza nevyhnutej /uvedomelej/ orientácie ( trvá od troch až do šesť mesiacov), rozumieme tým samotný proces riadenia zmeny a interakcií s prostredím (adaptovanie), je to etapa, keď jedinec prijíma svoju rolu, prehlbuje sa jeho interakcia s prostredím, prispôsobuje sa a zároveň prehodnocuje a presadzuje svoje postoje, jeho prežívanie a správanie vstupujú                  do normálu, vznikajú priateľstvá, školská trieda sa začína formovať ako kolektív, ako sociálna skupina.
  • fáza prispôsobenia sa vyznačuje dosiahnutím optimálneho stavu psychickej, fyzickej a sociálnej rovnováhy, keď je jedinec pripravený podať optimálny výkon v známom, bezpečnom prostredí. Výsledný stav je adaptovanosť.

Okrem fáz adaptácie, môžeme vyčleniť aj jej zložky:

  • sociálna zložka adaptácie - týka sa spokojnosti študenta so spoločenským životom v prostredí strednej školy, stredoškolských internátov, zahŕňa kontakty s učiteľmi,                  so spolužiakmi, formovanie priateľstiev a podobne. Príčiny „neprispôsobenia sa“ vyplývajú zo sociálnej izolácie (nostalgia, smútok po domove, priateľoch a rodine a pod.) a z určitých osobnostných rysov (emocionálna labilita, nízka sebadôvera a iné).
  • emocionálna zložka adaptácie osobnostná adaptácia - zahŕňa rôzne osobnostné a emocionálne faktory (precitlivenosť, zvýšené napätie, nervozitu, úroveň emocionálnej inteligencie), zahŕňa faktory spojené so životosprávou a fyzickým zdravím (zmena váhy, nesprávna životospráva, poruchy spánku), ktoré ovplyvňujú adaptáciu na nové školské prostredie.
  • kognitívna zložka adaptácie - zahŕňa rôzne aspekty prispôsobenia sa novému systému štúdia a organizácii výučby, súvisí hlavne s výkonovými charakteristikami, najviac so študijnou motiváciou a výkonnosťou. Príčinami študijného neúspechu sú nedostatočne rozvinuté sebapoznanie a samoregulácia, neznalosť zásad správnej techniky učenia a duševnej hygieny, osobnostné charakteristiky (nedôvera, neistota vo vlastné sily).
  • vôľová zložka adaptácie - zahŕňa slobodnú vôľu konať, schopnosť pružne reagovať a regulovať svoje správanie.

Žiak / študent sa vyrovnáva so záťažou rôznymi spôsobmi:

  • pozitívny pohľad - keď sa sústredí na pozitívne aspekty situácie, redukujú dopad súčasných problémov alebo frustrácií, pripomína si šťastnejšie skúsenosti, vizualizuje pozitívne riešenie problematickej situácie.
  • negatívny pohľad – je charakterizovaný seba obviňovaním, sebakritikou alebo katastrofickým myslením, vtedy sa sústreďuje na najhoršie aspekty alebo možné dôsledky situácie alebo rozmýšľajú negatívne.
  • minimalizácia hrozieb – je to spôsob, ako sa vyrovnať so stresormi tým, že sa znižuje ich významnosť alebo sa nimi človek nezaoberá. Človek používa túto stratégiu, keď vtipkuje o problematickej situácii alebo úmyselne zameriava pozornosť preč od problému.
  • zameranosť na problém – aktívna snaha meniť environmentálne stresory alebo svoje správanie, rozpracovanie konkrétneho plánu, ako sa vyrovnať so situáciou, stanoviť efektívny postup pre riešenie stresujúcej situácie.

Spracovala: Mgr. Mariana Važanová, sociálna pedagogička CPP Zvolen

September 2024

 

ZDROJE:

  1. BRATSKÁ, M. Zvládanie záťažových situácií v kontexte kvality života.
  2. DAŘÍLEK, P. Žák a poruchy jeho adaptace na školní prostředí. In: DAŘÍLEK, P. – KUSÁK, P. Pedagogická psychologie.
  3. HUĽOVÁ, Z., HOMOĽOVÁ, T. 2017. Sociálne aspekty agresie v adaptačnom procese žiaka a úloha školského psychológa.
  4. KŘIVOHLAVÝ, J. Psychologie zdraví.
  5. PETRÍK, V. 2001. Adaptácia na podmienky školy. METODICKÝ LIST pre učiteľov, rodičov a študentov
  6. TELEKOVÁ, R. 2021. Adaptačné ťažkosti začínajúcich školákov v centre diagnostickej činnosti učiteľa.
  7. TELEKOVÁ, R. 2021. Možnosti prevencie adaptačných ťažkostí žiakov 1.ročníka základnej školy.

Zdroj obrázkov: vlastné spracovanie